May 2014

O mne

31. may 2014 at 17:00 | Júlia |  Premýšľam
Základné informácie
Mám 13 rokov. Tento vek veľakrát nezotpovedá mojej povahe, reakciám a pôsobeniu. Občas sa správam staršie, občas mladšie. Ale asi som normalná. Ja vlastne toto slovo neuznávam, pretože kto je normálny? Povedala by som o sebe, že som sangvinik, ale nie úplne. Najmenej vo mne však nájdete flegmatik, k nemu mám veľmi ďaleko. Často prijavujem svoje emócie až neprimerane, neskôr si to veľmi vyčítam. Tak ako veľa vecí...

Škola
Navštevujem 8-ročné gymnázium a som v triede skunda. Do školy chodím celkom rada (teda, sťažujem sa ako ostatný, ale viem, že niečo z nej asi v živote zúžitkujem). Lenže mi nejde do hlavy správanie niektorých učiteľov (oni nie sú profesori!) a to, že sa učíme úplné zbytočnosti. Niekedy. Najradšej mám občiansku výchovu a občas aj dejepis. Neznášam geografiu a telesnú. Povedala by som, že za to, či máme radi určité predmety môžu učitelia a presne tak je to aj pri telesnej výchove a geografii. Učím sa na jednotky, prípadne dvojky, na vysvedčení na polroku bola len jedna dvojka.


Skoro letný deň

23. may 2014 at 9:00 | Júlia |  Zo života
Ahojte! Dnes otváram notebook druhý krát a stále neviem, čo by som na ňom asi mala robiť. Ale povedala som si, že aspoň niečo napíšem na blog, síce tento článok asi výjde len o pár dní. Možno ste si všimli, že blog zmenil desing. Áno, striedam ich dosť často, stále som však nenašla taký, ktorý by mi vyhoval. Vždy sa mi po nejakej dobe zunuje a príde mi otrepaný. V tomto však budem vedieť meniť farbu pozadia, takže apoň bude pôsobiť trochu sviežejšie a veselšie.

Dnes som otvorila schránku a našla som v nej dopis od mojej novej penfriend. Prišiel až s Česka a veľmi som sa mu potešila. Práve keď prišla poštárka, trhala som kvety na záhrade a tak som ich dala do vázy, položila vonku na stôl spravila som si mätovú limonádu a pustila sa do čítania. Limonádu som namiešala s mätového sirupu a minerálky. Ak by ste mali záujem, pridám na blog recept na sirup. Je veľmi chutný a jednoduchý. Potom som odpisovala na dopis a teraz čaká na poličke na odoslanie. Zajtra sa chystám zájsť na poštu a poslať ho. Len to vysoké poštovné... Ale keď posielate jeden až dva listy za mesiac, dá sa to zniesť. Veď predsa každá radosť musí niečo v tejto dobe stáť.

"Byť či nebyť? Toť otázka," pravil Shakespeare

20. may 2014 at 21:00 | Júlia |  Premýšľam
Shakespeare raz položil jednu veľmi jednoduchú otázku, ktorá však mala hlboký zmysel. Začala trápiť mnoho ľudí,až sa nakoniec dostala aj do mojej mysle, síce možno v trochu inej forme. Veta pozostávajúca z troch slov vyvolala otázky a nadobudla nevídaný význam. Každý ju pojal inak a preto bolo zložité dať najavo a vysvetliť myšlienku tak, aby ju každý pochopil. O to ťažšia bola táto úloha v minulosti, keď sa ľudia nie vždy pýtali "Prečo?". A tak sa i z otázky "Byť či nebyť?" stala otázka svetová, bez jasnej a priamej odpovede. Podmanila si mnohé úvahy a zaplavila hlavy filozofov mnohými pochybnosťami o existencií. Odpoveď by sa aj dala nájsť, ale je relatívna vzhľadom na rozmanitosť obyvateľstva alebo ju možno ani nikto nechce počuť.

A aj keď Shakespeare neprikladal tejto myšlienke žiadnu váhu a bola pre neho len jednou zo stoviek fráz a viet určených pre divadelnú scénu, započal ňou nový smer možností a úvah, spočívajúcich v objavovaní bytia a nebytia.

Krava Matilda

13. may 2014 at 18:00 | Júlia |  Poviedky
V jeden deň, keď slnko svietilo najsilnejšie za celé leto a chlapi z dediny aj tak kosili trávu na lúke, sedela som pri starej mame na malom koberčeku a hrala sa s plátenou bábikou. Starká akurát dovárali obed - moje obľúbené jedlo - šúľance. Vonku nebolo počuť štebotanie detí, všetky sa v škole strachovali, aby ich pán učiteľ neprehol cez koleno.
"Nože, Julka, zabehni ku susedom múku popýtať," povedali starká a podali mi krčah s mliekom,
"toto daj na výmenu, nech si nemyslia, že nemáme na jedlo." Zobrala som krčah do ruky a vybehla von. Slnko mi pálilo do tváre, rukou som si zakryla oči a prešla po lávke cez potok. Liptákovie dom bol vedľa nášho, takže som nemusela dlho chodiť.

Súženie s láskou spojené

11. may 2014 at 21:00 | Júlia |  Básne
Kdesy, v tajomnom svete neznáma,
oblaky zmilzli z oblohy.
Mračná zahaľujú moju tvár,
láska ničí priamo v mojich rukách,
aj tú poslednú radosť.
Muky, bolesť, trápenie -
zviera ma.
Niekto všimol si utpenie lásky,
ktoré spôsobuje.
Súži človeka sama o sebe.
Privádza nesmierny žiaľ.
Bojí sa však šťastia,
utiekla a opustili ťa.
Ale život nie je lepší.
Nemá ťa čo míliť.
Tá zlá, trpká láska,
bola jediná nádej.
Jediný dôvod prečo žiť.
Moje oči prázdnotou sa chvália,
duša však úlomok skla v sebe cíti.

Píšem

11. may 2014 at 17:08 | Júlia

Mini rýchla pizza

9. may 2014 at 22:42 | Júlia |  Recepty
Veľakrát som už dostala chuť na pizzu a nebol čas niečo dlho pripravovať a tak som sa rozhodla, vymyslieť recept na mini rýchle pizze. Určite už na internete niekde takýto návod je, ale táto verzia pochádza z mojej hlavy a nikde som ju nečítala. Ale dosť už bolo rečí, pustime sa do pečenia!



8-týždenná výzva

4. may 2014 at 13:57 | Júlia |  Chceme zmenu!
Myslím, že by som s projektom "Chceme zmenu!" mala už niečo robiť. A preto dnes otváram 8-týždňovú výzvu,ktorá nesie veľmi jednoduché pravidlá. Na každý týždeň si určíte nejakú činnosť a budete na nej pracovať, zlepšovať sa. To všetko sa bude diať od 5.5. (čo je zajtra) do 29.6. Samozrejme, chce to pevné nervy. Ale keď s tým budem chcieť skončiť a pomyslím si, že som dala sľub môjmu blogu, hneď ma to prejde (teda dúfam :D).

A skoro som zabudla zmieniť, že o tejto výzve som sa dozvedela od Wamm. A tu je môj zoznam vecí/činností, ktoré musím za tých osem týždňov robiť:


Nákup v Budapešti - Balea, Douglas, Himalaya, Starbusks...

3. may 2014 at 9:58 | Júlia |  Kozmetika
Ahoj! V piatok sme boli zo školou na "exkurziu" v Budapešti. Navštívili sme ZOO, ale pre mňa bol hlavný bod programu Westend. Teda nákupné centrum, na ktoré som sa veľmi tešila, pretože sú v ňom obchody na Slovensku neznáme. A ja som samozrejme musela využiť. Ale mám pocit, že som vykúpila DM-ku, ktorú u nás máme a kvôli nedostatku času som nezohnala všetko, čo som chcela. :(

Ako prvé sme navštívili Douglas, kde na nás vyskočila nepríjemná predavačka. Mala som chuť odísť a nič si nekúpiť, ale nemohla som to tam nechať a som si domov zobrala masku od značky Himalaya Herbals, ktorej mali v Maďarsku neúrekom. Presnejšie je to táto. Potom som aj s kamarázkou zašala do DM-ky, kde si ona kúpila nejaký balzam a išli sme do Starbucsu. Predstavte si, bola som tam prvý raz v živote! Myslela som si, že budem stratená, pretože maďarsky neviem ani "ň". Ale našťastie predavačka začala hneď od začiatku rozprávať po Anglicky. Objdenala som si Vanilkové laté a popáli si jazyk, samozrejme, ako inak.